Stráženie detí

Každý rodič je povinný zabezpečiť dohľad nad zdravým a bezpečím svojich, ale aj zverených detí. Ak rodič nie je schopný z akýchkoľvek dôvodov zabezpečiť stráženie detí vlastnými prostriedkami, či prostriedkami svojich blízkych, môže zabezpečiť stráženie aj inými, zodpovednými osobami, ktoré sú právne zodpovedné za svoje činy a majú príslušné vzdelanie resp. znalosti na uvedenú činnosť.

Stráženie malých detí (batoliat) je najnáročnejšou činnosťou, pričom túto činnosť by mala vykonávať osoba, ktorá má náležité teoretické a praktické znalosti, ako treba s deťmi zaobchádzať, resp. predvídať správanie týchto detí.  Nevýhodou drobných detí je, že svoju zdravotnú či sociálnu nepohodu nedokážu prejaviť inak, len plačom, smiechom, ale nedokážu formulovať, kde ich bolí, čo ich trápi a po čom túžia.

Ďalšou rizikovou skupinou pri strážení sú deti, ktoré už dokážu chodiť a zabezpečovať svoje ciele vlastným úsilím bez cudzej pomoci, avšak si neuvedomia dôsledky svojho správania či konania. V tomto veku deti veľmi často prichádzajú k úrazom či pádom, nakoľko nemajú dostatočne vyvinutý pud sebazáchovy a strach, pričom ich láka spoznávať dovtedy nepoznané.

Deti je nutné strážiť však aj v neskoršom veku, lebo sa snažia napodobňovať starších súrodencov, či priateľov, resp. rovesníkov a pritom nie vždy dostatočne zohľadňujú riziko, ktoré ich pri danej činnosti očakáva. A práve preto sa očakáva, že strážiaca osoba bude dostatočne zručná, obratná a pozorná, a zároveň bude dostatočnou autoritou.