Opatrovanie rodiča

Tak ako je v slovenskej legislatíve zakotvené, že rodič má povinnosť zabezpečiť starostlivosť rodiča o dieťa, rovnaká zásada platí aj vo vzťahu starostlivosti dieťaťa o rodiča v prípade potreby.

Opatrovanie rodiča nespočíva len v čase jeho bezvládnosti, ale aj v čase, kedy prestane byť v produktívnom veku a zrazu sa stane podľa svojho pohľadu nepotrebným. Empaticky zmýšľajúce deti zapoja seniorovo – rodičov do bežného rodinného života, primerane k ich sile a zdraviu, pričom mu po psychickej stránke snažia pomáhať tým, že využívajú jeho múdrosť a skúsenosť, ktorú vekom nadobudol.

V čase, kedy sa stane rodič bezvládnym, omnoho prirodzenejšie príjme opatrovanie prostredníctvom svojich detí ako od cudzích. Je to spôsobené jednak rodovým putom, ktoré sa roky budovalo, ale aj tým, že staršie osoby sa pribúdajúcim vekom stávajú nedôverčivými voči cudzím osobám, jednak preto, že by im mohli niečo odcudziť, a jednak preto, lebo sa obávajú, že by im pripravili stravu, ktorá by im mohla ublížiť, resp. ich otráviť.

Rovnako je pre rodiča prirodzenejšie priznať problémy so stolicou či močom a s tým spojenou očistou, ako je to v prípade cudzích osôb, ktoré im v krajnom prípade svoje znechutenie môžu aj patrične dať najavo. Čo môže spôsobiť aj psychické problémy pre tieto osoby. Okrem toho rodinný príslušníci vedia posúdiť aj mimoriadne správanie rodiča, čo môže byť predzvesťou zhoršenia jeho zdravia, či kvality života.